Rozvoj výpočtovej techniky umožňuje dnes to, čo bolo v 60-tych rokoch nemysliteľné. V malej „krabičke“ máme uschované celé knihy; fotky či filmy. Notebooky, PDA atď. – o tom nemali predstavu ani pisatelia sci-fi. Čo bude za ďaľších 50 rokov? -Možno práve to, o čom píšem v tomto článku. Dosť z toho sa rysuje už dnes. V súčasnosti komunikujeme s počítačom pomocou myši, klávesnice a monitora. V budúcnosti však každým nervom ľudského tela zakončeným miliardami drôtikov v počítači. Vidíme, počujeme a cítime len vďaka nervovým vzruchom, ktoré dostávajú podnety zvonka. Zvukové vlny, svetelné kvantá, chuťové reakcie a dotyky sú prevedené na elektrický impulz a ten následne vedený do mozgu. Tam je spracovaný a my hlásime, že niečo vidíme alebo chutnáme. Počítač toto všetko môže ľahko vygenerovať. Takú istú „chuť“, „vôňu“ a „svetlo“ pošle v podobe elektrických signálov drôtikmi do našeho tela. Všetko je to len o príslušných nervových vzruchoch – nič viac! Tím šikovných programátorov zhotoví program „virtuálny svet“ a my sa môžeme razom ocitnúť na pláži pri mori – ovievaný jemným vánkom s vôňou mora. -Ísť si zaplávať, alebo len na piknik do reštaurácie. Všetko ako v skutočnosti. Až vtedy si človek uvedomí, že všetko čomu prikladá takú dôležitosť je len zhluk vnemov. My dnes hovoríme o neprekonateľných diaľavách vesmíru. Mám v počítači 3D program s názvom Celestia, simulujúci vesmír ktorý má v sebe „diaľavy“ už naprogramované. Stačí to len upreviť na „virtuálny svet“ a získame neprekonateľné diaľavy aj v „reále“. Ešte sa softvérovo ošetria isté zákonitosti (napríklad, aby užívateľ nemohol prekonať väčšiu rýchlosť než je rýchlosť svetla – tj. 300 000 km/sec) a máme virtuálnu realitu v „reále“. Aby však mala tak jemnú štruktúru ako tá naša, programátori by mohli postupovať nasledovne: -Naprogramovali by len elementárne častice (protón, neutrón, elektrón, neutríno, fotón) a vštepili by im ich elementárne vlastnosti. Nieje ich zas až tak veľa, takže to bude len „pár“ riadkov programu. -Nechajú to ale rozmnožiť do obrovského počtu a z toho už vybudujú známe prvky: železo, meď, zlato, kyslík, uhlík, atď.. Vlastnosti prvov sa sami poskladajú z kombinácie tých elementárnych. Nastaví sa ešte pár konštánt, ako napr: Planckova konštanta, rýchlosť svetla, atď. – a máme náš „virtuálny“ svet hotový. Bude to chcieť ešte výkonný počítač ktorý zatiaľ neexistuje a je to! Predstavme si, že žijeme v dobe keď už je toto všetko hotové. Je to podľa mňa len otázka času. Príbeh je nasledovný: -Napojíme na počítač kojenca. Bude mu dávkovať umelú vyžívu simulujúc to vybranou chuťou – podľa stravy ktorú vidí dostávať vo virtuálnej realite. Tam si žije po svojom – a rastie. Hrá sa na piesku s inými deťmi napojenými na virtuálny svet. Majú svoje vlastné podoby – podľa výberu pri narodení. -Tie im pridelil počítač. Všetko je v moci
programátorov. Vyrastie. Chodí do školy. Vyučí sa! -Potom pracuje v zamestnaní. Vytvorí si svoj názor o svete. -Stretne však raz starca, ktorý mu povie: -Vieš mladý muž…. všetko toto čo tu okolo seba vidíš je len akási „zástera“. Ty si vskutočnosti niekto iný a sedíš v laboratóriu za počítačom. Tvoje nervy odpojili od pôvodných orgánov (nôh a rúk) a napojili ťa na počítač a ty vďaka tomu vidíš okolo seba tento svet. -To je nezmysel! -Odpovie mu. -Ja tomu neverím. -Ano! -Hovorí naspäť. -Som jeden z programátorov a pozri, aký zázrak teraz urobím. -Zrazu za zjavil pri nich hotový trojposchodový dom – vila. -Toto ti dávam. Bývaj tu. -Hovorí programátor. Mladík s vyvalenými očami sa ani len nestihol poďakovať starcovi, ktorý mu hneď zmizol spred očí nevädno kam. Mladík natešený ide ku kamarádom a rozpráva, čo sa mu prihodilo. Smejú sa z neho. Nik mu neverí. Mladík postupne zostarne a zomrie. Po smrti už vidí kde bol a čo je vlastne realita. Správa o starcovi sa medzi tým rozšíri po virtuálnom svete ako rozprávka, ktorú staré mamy rozprávajú deťom na dobrú noc. Programátorovi ale nieje zaťažko zasiahnuť kedykoľvek do zdrojového kódu a „pripísať“ tam novú planétu, alebo aby sa otvorilo more, alebo na 23 hodín zastavilo slnko na oblohe. Už vidíte kam tým mierim. Ano. Náš svet je podľa biblie „virtuálna realita“. -Slovo virtuálna však dávam do úvodzoviek, lebo nieje virtuálna. -V prípade počítača je zastúpená magnetickými doménami na harddisku. Je to skôr „PREKONVERTOVANÁ REALITA“. -Ona totiž existuje! -Existuje v inej podobe. -Existuje v podobe magnetických domén na harddisku. No a v prípade skutočného sveta, existuje v podobe domén gravitačnej, slabej, silnej a elektromagnetickej interakcie.
Súvis:
Čo teda hovorí biblia o našom svete? -Citát: „…Viditeľné je totiž dočasné, ale neviditeľné je večné…“ (2.Kor.4,18). Aj počítačová realita je vzhľadom na náš svet len dočasná. (…dokiaľ nevypneme počítač) -A podobne, ako v prípade jej užívateľa ktorý sedí len na stoličke pred kompom, aj my sa v skutočnosti nachádzame inde. Citujem: „…Veď ste umreli, a váš život je skrytý s Kristom v Bohu…“ (Kol.3,3). -Alebo ešte: „….a spolu nás vzkriesil a spolu posadil v nebesiach v Kristovi Ježišovi…“ (Efez.2,6). -Obidva výroky sú písané v prítomnom čase, čiže JE TO TAK TERAZ. -TERAZ sme posadený v nebesiach, aj keď seba vidíme tu na Zemi. -Ďaľší výrok sa týka toho, kde vlastne je ten náš svet zakotvený. Kde má svoj základ a podstatu. -Kde je ten „počítač“, na ktorý sme všetci napojený. Citát je opäť z biblie: „…lebo v Ňom (Bohu) bolo stvorené všetko, čo je na nebesiach aj na zemi, viditeľné aj neviditeľné…… všetko je stvorené skrze Neho a pre Neho. -On je pred všetkým, a všetko spolu MÁ V ŇOM SVOJE BYTIE.“ (Kol.1,16-17) -Sme teda napojený na Boha osobne. Všetko má v Ňom svoje bytie. Sme napojený na samotného programátora. Boh existuje a zázraky sa dejú. Keď mi niekto povie, že Ježiš Kristus sa narodil z panny, chodil po vode, rozmnožil chleby, uzdravoval chorých, kriesil mŕtvych a nakoniec sám vstal zmŕtvych a už viacej neumiera; tak tomu všetkému bezvýhradne verím. -On je programátor. On vie čo robí. On to všetko dokáže. A skeptici nech si naďalej veria v ten svoj nereálny vysnívaný svet – o ktorom predstavu si vybudovali len zo svojich obmädzených životných skúseností. Biblia rozširuje obzor!
Kvantová mechanika:
Podstatou sveta na materiálnej úrovni je kvantová mechanika. -Podľa Kodaňskej interpretácie je to všetko výhradne o informácii! -Sú to informácie a data vštepené do hmoty, ktoré tvoria náš vesmír. Elektrón po prechode dvojštrbinovým tienitkom sa správa podľa toho, čo o ňom vie pozorovateľ. -Podobne je tomu aj s fotónmi pri pokuse s Mach-Zehnderovým interferometrom; Na túto tému odporúčam prednášku Doc. RNDr. Josefa Jelena, CSc, pod názvom: „Je to o informaci – O interpretaci kvantové mechaniky“ v Mp3 TU alebo stream TU. (Predpokladá sa znalosť aspoň základného matematického aparátu kvantovej fyziky – poprípade pojmu o ňom.)