Historickost Jezisa Krista

Keď som mal 15 rokov , ochorel som  na srdcovú arytmiu. Po všetkých možných kardiologických , hematologických  a ďalších  vyšetreniach  mi lekári povedali že príčiny arytmie su u mňa sekundárnej príčiny. To znamená, že lekári mi nezistili žiadnu príčinu .No keďže som mal hodnoty krvného tlaku a pulzu naďalej zvýšené,  predpísali mi tabletky na srdce. Tie som mal užívať každý deň a po čase prísť na kontrolu . Po pravde, odvtedy čo mi začali problémy so srdcom sa mój život obrátil naruby. Tí, čo máte problémy so srdcom, určite viete o čom hovorím. Život s chorým srdcom neni vôbec jednoduchý. Musel som sa rozlúčiť s mnohými vecami , ktoré som pred chorobou mohol vykonávať. Tak napríklad musel som prestať s hraním tenisu . Nemohol som chodiť von keď bolo teplejšie počasie , nehovoriac o tom že pobyt na slnku mi nerobil dobre lebo vždy ma pritom chytali mdloby a cítil som únavu a slabosť  pri dlhšom pobyte na slnku .Tým pádom som prišiel aj o drtivú väčšinu kamarátov. Nemohol som s nimi chodievať von keď bolo teplé počasie .Nemohol som s nimi hrávať futbal. Nemohol som s nimi popíjať alkohol lebo by mi to spôsobilo problémy so srdcom. Popíjanie  alkoholu a fajčenie cigariet je inak samo o sebe vysoko nezdravé . Boli to práve cigarety ,ktoré my vyvolali moje prvé problémy so srdcom . Viac o tom píšem v mojich prvých článkoch(pobyt na kardiológii ) . Ale späť k téme. Taktiež som  nemohol rátať ani s tým , že si nájdem dáku frajerku . Keďže pomaly každý druhý deň my nebolo najlepšie a máloktorá pubertácka baba by  chcela chalana ,ktorému je každý druhý deň zle. V podstate som si od choroby ani  babu nehľadal (iba raz som sa s jednou stretol),kedže samotné prvé stretnutie s babou je samo o sebe stresujúce (teda aspon pre mňa) .Raz som sa ale odhodlal a pozval jednu babu na stretnutie . S tou babou sme sa zoznámili cez sociálnu sieť a stretli sa u nej v Stupave.Stretko síce nedopadlo zle, ale pred stretnutím som mal dosť velkú nervozitu a búšenie srdca. Počas stretnutia to síce trošku opadlo, ale povedal som si , že tie stavy búšenia srdca a stresu  mi za to nestoja. Napriek tomu sme sa ale zoparkát ešte spolu stretli ale vždy to bolo o tom istom. Nervozita, búšenie srdca  nevedel som sa skrátka ovládať bol som asi moc vzrušený z každého jedného stretnutia  s ňou. A keďže som mal slabé srdce, tak to mi vždy začalo prudko búšiť a tak som si povedal že  dosť !!!Tak som tej babe povedal ,že už nemám záujem sa s ňou ďalej stretávať, pričom ona sa so mnou chcela stretávať a chodiť so mnou . Svoju chorobu som jej ale nespomenul . Len som jej povedal že už nemám ďalej záujem sa stretávať. Vtedy som mal z toho velkú depku . Mohol som mať babu  ,ktorú som úprimne lúbil ,ale musel som sa jej vzdať kvôli mojej chorobe. Rozmýšlal som nad tým , čo všetko mi choroba ešte zoberie a čoho všetkého sa budem musieť ešte vzdať. Bude ma choroba mučit až do konca života. ?

Takže to všetko trošku zhrniem .Pre chorobu som prišiel o kamarátov, o zdravie, zákaz športovania,mohol som zabudnúť nato že si nájdem frajerku . Aký mal môj život zmysel? Niektorí už možno tušíte odpoveď. Bolo to úprimné  obrátenie sa na vieru v boha. Po pravde, pred chorobou som bol veriaci. Veril som, že Ježis existoval . Že existuje dáka vyššia sila ,ktorá riadi naše životy. Síce som veril , ale nikdy som sa viere hlbšie nevenoval, neskúmal ju do hĺbky.Taktiež som aj dosť hrešil a pritom som nečinil pokánie a to aj napriek tomu , že som bol veriaci. Proste veril som ,ale moja viera bola bez skutkov. V biblii sa píše , že viera bez skutkov je mŕtva a je tomu  tak. Navyše, ani moja viera nebola silná. Býval som často krát na vážkach , či moja viera v boha sa naozaj zakladá na skutočnosti. Vela krát som aj prestal veriť a po čase som znova začal veriť…….

Povedal som si teda, že sa vykašlem na všetky hmotné veci . Už som sa viac netrápil preto či mám, alebo nemám kamarátov . Či som oblúbený, či mám frajerku  , alebo či si budem môcť zašportovať alebo nie. Dokonca, ani z toho že som chorý, som si už nerobil ťazkú hlavu. Ba naopak! bol som vďačný za chorobu ,lebo to bola práve ona ,ktorá ma prinútila sa obrátiť na vieru v boha a zato som jej vďačný. Nakoniec sa predsa len oplatilo ochorieť. Kebyže neochoriem a som zdravý, tak by som sa s najväčšou pravdepodobnosťou zrejme nikdy neobrátil bohu . Preto som toho názoru, že radšej byť chorý a prísť o všetky materiálne veci v živote, ako mať všetky materiálne veci ,ale byť bez viery v boha.

Hodil som teda všetky starosti za hlavu a jedine načom my záležalo bola viera v boha.Začal som študovať bibliu (zistil som po čase že biblia je pravá a nadčasová) a rôzne kresťanské stránky a literatúru . Stretával som sa aj s rôznymi ľuďmi, ktorí boli presvedcení o viere v boha.Časom som prišiel k presvedčeniu ,že boh naozaj existuje.Síce  som mal stále  zdravotné problémy so srdcom a nemal som ani kamarátov ,ani babu ,ale napriek tomu som bol veľmi štastný. A to nielen na chvíľku ,ale skoro 24 hodín vkuse. Takéto intenzívne štastie som nikdy  predtým nezažíval. Takéto intenzívne štastie  môže prísť jedine od boha.Preto aj vy, milí čitatelia, ak sa trápite pre hmotné veci, pre peniaze , lásku , kariéru, kamáratov…..  Zahoďte to všetko za  hlavu a obráťťe sa k bohu . A budete oveľa naplnenejší a štastnejší,  než kebyže máte aj  všetky hmotné veci sveta.Všetky pozemské radovánky sú pominuteľné . Ale boh je večný. Som o tom viac než presvedčený. To si musíte sami zažiť ,inak neuveríte!!!